Chorvátsko

Základné informácie

Súčasná Chorvátska republika je jedným z nástupníckych štátov bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Chorvátsko je zároveň jedným z najobľúbenejších dovolenkových cieľov slovenských turistov.

Chorvátska republika (Republika Hrvatska) leží na pomedzí strednej a juhovýchodnej Európy. Susedí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Čiernou horou.

Povrch Chorvátska sa skladá z pevniny (65%) a pobrežného mora, spolu necelých 90 tisíc km2. Chorvátsko má 4,5 miliónov obyvateľov a jeho hlavným mestom je Záhreb.

Menou je novo od januára roku 2023 euro. Chorvátsko tiež začiatkom tohto roku vstúpilo do Schengenského priestoru. Pre vstup do krajiny je odporúčaný cestovný pas, aj keď fakticky stačí občanom SR platný občiansky preukaz, pre turistické pobyty nie sú potrebné víza (presné informácie na stránkach Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky).

Štátoprávne tradície Chorvátska

Chorvátsko je stredne veľký európsky štát s bohatou históriou. Svoju štátoprávnu tradíciu odvodzuje od stredovekého chorvátskeho kniežatstva a kráľovstva (9. - 12. stor.) až k súčasnej Chorvátskej republike, ktorá bola vyhlásená 25. 6. 1991. Podľa svojej ústavy (1990) bola Chorvátska republika definovaná ako jednotný a nedeliteľný demokratický a sociálny štát. Ústava sa odvoláva na historické korene chorvátskej štátnosti.

Štátne symboly

Štátnu suverenitu symbolizuje štátny znak, štátna vlajka a štátna hymna. Štátny znak tvorí štít so šachovnicou 25 bielych a červených polí. Vo štylizovanej korune nad ňou je päť malých štítov s historickými erbami. Sú to po rade najstarší chorvátsky erb, erb Dubrovníckej republiky, Dalmácia, Istria a Slavónie.

Štátnu vlajku tvoria tri vodorovné pruhy - červený, biely a modrý, uprostred vlajky je chorvátsky štátny znak. Červeno-bielo-modré pruhy sú dedičstvom revolúcie roku 1848.

Hymna Chorvátskej republiky Lijepa naša domovino (krásna naša vlasti) vznikla z textu básnika A. Mihanoviće a zhudobnená bola v roku 1846 pravdepodobne J. Runjaninem. Status hymny síce získala až v r. 1974, ale už od svojho vzniku hrala v chorvátskej spoločnosti významnú úlohu.

Vstup do NATO a záujem o EÚ

Novodobé Chorvátsko sa vďaka krvavej vojne dlhú dobu dostávalo z medzinárodnej izolácie. Po smrti prezidenta Tudjmana (1990 - 1999) usilovalo o zapojenie do medzinárodných štruktúr, najmä o prijatie do EÚ, ale aj do NATO. Do Severoatlantickej aliancie Záhreb vstúpil 1. apríla 2009.

O vstup do EÚ Chorvátsko požiadalo v roku 2003 a Európska komisia v nasledujúcom roku krajinu odporučila ako oficiálneho kandidáta. Prístupové rozhovory začali až v októbri 2005. Rokovania o vstupe plánovanom na polovicu roka 2010 bola dlhú dobu blokovaná vďaka nevyriešeným sporom so susedným Slovinskom (ekologická rybolovná zóna, sporné hraničné územie, atď).

Chorvátska republika by sa mala stať členom EÚ 1. júla 2013.

Vývoj štátu

Na území chorvátskych krajín počas minulosti pôsobilo niekoľko civilizačných, národných a politických a náboženských centier. Pri delení Európy spôsobenom rozkolom kresťanstva a hlbokým islamsko - tureckým prienikom práve na chorvátske územie sa Chorvátsko priklonilo k západnému svetu. Dlhé storočia predstavovalo jeho východnú hranicu určenú k obrane kresťanského sveta proti Turkom (antemurale christianitatis) a zároveň bránilo jeho politickú a kultúrnu identitu.

V rámci Juhoslávie mohlo Chorvátsko ako jedna z republík rozvíjať svoju štátnosť a demokratické inštitúcie len obmedzene. Súčasná suverénna Chorvátska republika, prvýkrát v demokratickom procese uznaný štát, je rovnocenným partnerom ostatným európskym krajinám a môže zohrať jedinečnú úlohu v komunikácii medzi tzv západným a východným svetom.

Obyvateľstvo a náboženstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva Chorvátskej republiky je pomerne homogénne, väčšinovým národom sú Chorváti (78%) nasledovaný príslušníkami menšín väčšinou zo štátov bývalej Juhoslávie (Srbmi, Bosniakmi, Slovinci), z ostatných potom Talianmi a Maďarmi.

V dôsledku viacerých vĺn emigrácie prebiehajúcich od 19. storočia do súčasnosti žije veľký počet Chorvátov mimo územie Chorvátskej republiky. Dôvody k emigrácii boli vždy predovšetkým sociálne, prípadne politické. Predpokladaný počet emigrantov v Európe a ostatným svete sa pohybuje okolo 4 miliónov (vrátane potomkov).

Chorváti sú prevažne rímsko-katolíckeho vyznania (približne 77%), druhým najrozšírenejším vyznaním je pravoslávie a ďalej nasledujú príslušníci iných kresťanských cirkví a islam.

Úradným jazykom je chorvátčina, používaným písmom latinka.

Cestovný ruch

Turistika patrí k dôležitým zdrojom príjmov Chorvátskej republiky. Väčšina návštevníkov prirodzene mieri na pobreží Jadranského mora do oblasti Istrie, Kvarneru, Severnej, Strednej a Južnej Dalmácie alebo na niektorý z nádherných chorvátskych ostrovov (Hvar, Brač, Korčula, Krk a i.).

Vnútrozemie Chorvátska síce nie je medzi turistami tak obľúbené, má ale tiež svoje lákadlá. Okrem hlavného mesta Záhrebu s bohatou históriou, úrodnej poľnohospodárskej Slavónie alebo okolí Národného parku Plitvické jazerá patria k lákavej turistickej ponuke vo vnútrozemí mnohé staré mestá, krásne zámky alebo termálne kúpele s veľmi starou tradíciou.